Odmietam sa teda prizerať, ako niekto podniká cez databázy a evidencie detí, a ako cestou do krúžku pre deti, miznú peniaze. Aj preto som sa počas svojich výjazdov v regiónoch zameral na návštevy centier voľného času. Doposiaľ nerozumiem, prečo malo Centrum voľného času, v pracovný deň o pol štvrtej, svoje brány pre deti zatvorené. Veď predsa má poskytovať mimoškolské voľnočasové aktivity deťom! S viacerými mojimi očakávaniami som sa stretol s učiteľmi a deťmi v centre, ktoré podľa web stránky poskytuje viac ako 90 krúžkov. Mimochodom ide o organizáciu, ktorá nie tak dávno vykazovala aj jazdecký krúžok, no nemá ani jediného koňa, ani jedinú maštaľ. Počas diskusie s chlapcami som sa dozvedel, že na futbalovom krúžku síce futbal nehrajú, ale o to viac sa rozprávajú o futbalistoch. Za pozornosť stojí napríklad aj centrum, ktoré z peňazí určených pre deti platilo známych spevákov a v piatok večer organizovalo koncerty na miestnej diskotéke. Bez viny nie sú ani samosprávy, ktoré financie na deti využili na podporu miestneho futbalu, ligového hokeja, alebo opravu lavičiek. Na ilustráciu „kreatívneho" myslenia, nie však školopovinných detí, poslúži aj centrum, ktoré poskytovalo služby v troch futbalových krúžkoch: a) futbal teoretický, b) futbal útočnícky, c) futbal rekondičný. Hoci všetko malo byť súčasťou jedného krúžku, išlo o tri oddelené krúžky a činnosti, a na každý z nich, centrum dostávalo financie. Neviem si celkom dobre predstaviť ani výkon dieťaťa, ktoré podľa papierov navštevuje 6 či 7 krúžkov. Veď z toľkej aktivity musí byť doma dobité viac, ako zo samotného učenia. A najčastejšie to boli centrá súkromných zriaďovateľov.
Som stopercentne presvedčený, že kvalitným a slušným centrám voľného času musíme hodiť záchranné koleso, lebo v opačnom prípade deti stratia šancu na zmysluplné trávenie voľného času a prehlbovanie svojho nadania. Preto musím si postaviť otázku, komu takýto trend pomáha?
V tomto roku dostala obec na každé dieťa, ktoré absolvuje záujmové vzdelávanie v centre voľného času u jedného zriaďovateľa 192 eur, ale na dieťa, ktoré absolvuje po 1 hodine záujmového vzdelávania u 3 rôznych zriaďovateľov centier voľného času, dostane 3 x 192 eur, teda 576 eur. Za pozornosť stoja aj centra voľného času, ktoré kopírujú činnosť napríklad centra, ktoré sídli v obci s 469 obyvateľmi a pritom eviduje 7 101 detí vo svojom centre. Pridelené financie však nie sú použité na záujmové vzdelávanie, pretože obec vo všeobecne záväznom nariadení rozhodla, že centrum dostane na každé dieťa 92 eur a ďalších 100 si ponechá obec. Presnejšie, obec si ponechá 653 292 eur ktoré mali patriť deťom na ich voľnočasové aktivity. Účelovo viazané financie idú kamkoľvek a kdekoľvek, avšak deťom len v obmedzenej výške. Čo na to hovoria rodičia, k tejto doterajšej netransparentnosti a únikom účelových zdrojov na záujmovú činnosť. Hlavne, že školák poslúžil biznisu...
V novele zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení preto prichádzame so zmenami, ktoré zvýšia verejnú kontrolu, garantujú transparentnosť a konečne prinesú chýbajúcu adresnosť.
Ak niekto dnes, pri týchto zmenách hovorí o diskriminácii a likvidácii súkromných centier voľného času, zdôrazňujem, že ide o kuvičie hlasy, ktoré prax spochybní. Som presvedčený, že nový prístup k centrám voľného času bude chrániť deti a garantovať ich rodičom spokojnosť , nuž a tak neublíži nikomu, kto chce pôsobiť v čistom, otvorenom a konkurenčnom prostredí. Navrhovaný systém, ktorý bude, ak ho schváli parlament, platiť od prvého januára 2013, tak dáva šancu na rozvoj každému centru voľného času, ktoré svoju činnosť chápe ako službu pre deti a nie ako biznis s deťmi. A o to nám predovšetkým ide, o lepšiu kontrolu, samokontrolu, lepšie podmienky pre deti, transparentnosť a efektívnosť, v prospech kvality a spokojnosti a nie pre biznis a podvod na rodičoch a ich deťoch.
Dušan Čaplovič
minister školstva, vedy, výskumu a športu SR