Aj o tom je politika, v ktorej nemôžeš čakať len chválu, ale aj kritiku, úspech, ale aj neúspech. Pre mňa to bolo obdobie poznávania pravdy o súčasnom vzdelávaní, vede, výskume, informatizácii, čerpaní eurofondov, športe a postavení mládeže v našej spoločnosti.. Pravda aj keď je často trpká a bolí, avšak provokuje a nesporne lieči. Pôsobenie v rezorte potrebuje pokoru, ale aj odvahu. Poznal som statočných, oddaných a pracovitých ľudí, učiteľov, vedcov, športovcov, príslušníkov mladej generácie ktorí pochopili potrebu zmien smerom ku kvalite, efektivite, transparentnosti, ale aj poriadku. A ich hlas som najmä počúval, na školských zariadeniach, školách, vedeckých pracoviskách a športoviskách. Boli v nich obsiahnuté skúsenosti, poznanie, nie teoretické a verbálne traktáty tých, čo poznali život z rýchliku, alebo v záujmoch neprístupného biznisu. Preto nemôžem rezignovať na kroky, pre ktoré som sa rozhodol. Nemôžem ich sklamať.
Súčasná podoba a najmä organizovanie vzdelávania nesporne nevyhovuje požiadavkám doby. Produkuje absolventov nie pre svet práce, ale pre úrady práce a rekvalifikácie, a tak naši občania prostredníctvom svojich daní platia za vzdelanie mladých ľudí dvakrát po sebe. A je úplne jedno či ide o mnohé stredné školy, alebo o niektoré vysokoškolské pracoviská. Súčasné naháňanie sa za titulmi, cesta ľahšieho odporu a pohodlné štúdium s nízkymi nárokmi na študenta nepomáhajú nikomu. Univerzity rozdávajú tituly, ktoré strácajú exkluzivitu. Absolvent má často minimálnu šancu pracovať v odbore, ktorý študoval na strednej či vysokej škole. Naša spoločnosť spolu s trhom práce nebaží po takýchto ľuďoch a štát platí niečo čo súčasnosť nepotrebuje.
Nesmieme zabúdať na predškolské zariadenia, prvý a druhý stupeň základných škôl, ako aj stredné školy. Venovali sme sa najvyšším poschodiam a zabúdali na základy. Samozrejme naši učitelia si zaslúžia dôstojnejšie podmienky na prácu, deti, žiaci a študenti musia mať väčšiu garanciu ako len to, že každé leto im patria dva mesiace prázdnin a rodičia by mali byť právom hrdí na svoje deti, ktoré neštudujú pre úrady práce, pre časté trápenie, ale pre budúce zamestnanie, pre svoj lepší život. Viem, že všetko nie je možné zmeniť za krátku chvíľu, aj keď mnohí sú spravodlivo nedočkaví, po desiatkach rokov tzv. reforiem, keď sme vždy začínali odznovu, na modro, na červeno, na žlto či na hnedo zafarbení, a naše školstvo, naša vedy, šport i mládež mali horšie a horšie prostredie, podmienky.
Prvých sto dní môjho pôsobenia na rezorte cítim ako úprimnú snahu presadzovať myšlienky, že vzdelávanie, veda a šport potrebujú modernizáciu s nastolením poriadku a čistoty mravov, nezaobídu sa bez inovácií, ktoré garantujú kvalitu a pridanú hodnotu k životu. Uvedomujem si, že potrebuje také rozhodnutia, ktoré prinavrátia všetko dobré, čo sa už v minulosti osvedčilo a sami sme to zapreli, kým v iných štátoch išli tou cestou a teraz žnú výsledky. Samozrejme znamená to aj inšpirovanie sa v zahraničí, takých rozhodnutí, a takých metód a ciest, ktoré život pozitívne preveril a najmä zo skúseností ľudí z praxe: učiteľov, odborných a vedeckých pracovníkov, vychovávateľov a trénerov. Preto podporu pre tieto myšlienky hľadám vo vecnej diskusii a v argumentoch v prostredí sociálnych partnerov, strešných organizácií pôsobiacich v oblasti školstva, ale aj na stretnutiach s každým, kto si uvedomuje, že takmer dve desaťročia neúspešných experimentov a chabých reforiem hlásajúcich bezhraničnú slobodu, ktoré nás priviedli do mnohých súčasných kritických a hraničných situácií.
Počas prvých sto dní sme konali a predložili naše kroky v konkrétnych legislatívnych podobách a rozhodnutiach, napríklad pripravili sme novelizáciu viacerých zákonov podporujúcich kvalitu vzdelávania pre deti, žiakov a študentov, vytvorili sme pravidlá a nový model financovania centier voľného času pre deti a nie pre biznis, spustili sme elektronickú aukciu na nákup chýbajúcich moderných učebníc, zriadili sme školskú štvorpartitu, platformu pre permanentný dialóg o budúcnosti kvalitných školských zariadení a škôl a ich financovaní, ako aj o uplatnení ich absolventov vo svete práce, vo svete dobrých vzťahov a transparentných rozhodnutí. Rád spomeniem aj konečné rozhodnutia pri financovaní veľkých projektov z európskych zdrojov v oblasti budovania vedeckých a inovačných technologických centier a uskutočnenie auditu v oblasti čerpania eurofondov a informatiky v rezorte. Začala sa pripravovať koncepcia v oblasti vysokoškolského vzdelávania, športu a mládeže, a v medzirezortnom pripomienkovom konaní je novela vysokoškolského zákona, novela smernice o sociálnych štipendiách pre vysokoškolských študentov, ako aj v práci akreditačnej komisie.
Neviem posúdiť, či toho nebolo málo, alebo práve naopak, až príliš veľa, v relatívne krátkom čase. Pre mňa je rozhodujúce, a o tom som presvedčený, že to bolo nevyhnutné, úprimné a nepopierateľné pre pripravované ďalšie kroky, ktoré vyplývajú z Programového vyhlásenia vlády na roku 2012 - 2016. Potvrdzujem, že aj naďalej sa budem uchádzať o podporu verejnosti pre všetky zmeny, ktoré je potrebné v našom školstve vykonať. Budem objasňovať, prečo ich robíme i to ako ich vykonáme. Je to pre mňa, pre nás rezorte, veľmi dôležité, pretože v konečnom dôsledku sa zmeny premietnu do života celej spoločnosti. V tejto súvislosti pripomínam, že školstvo nemôže byť zafarbené, ani ľavé, a ani pravé, ale len kvalitné, alebo nekvalitné. Po viac ako sto dňoch si želám, aby aj naďalej bol rezort otvorenou bránou pre dobré myšlienky, ktoré cestou postupných krokov dajú nášmu školstvu, vede, výskumu, inováciám, mládeži a športu to, čo si žiadajú a potrebujú.
Dušan Čaplovič minister školstva, vedy, výskumu a športu SR